Oakland Care Home
Prvé stretnutie s našim novým zamestnávateľov a jeho zástupkyňou prebehlo úspešne. Bola tu celá enkláva Slovákov a tí nás privítali tiež. My s Monikou sme sa dostali do domu, ktorý firma kúpila tesne pred nami, aby sme mali kde bývať. Spolu s nami tu boli aj Lukáš a manželský pár, ktorý mal svadbu v ten istý deň, Žanetka a Michal. Prvý večer nás hneď zaúčali, ako to funguje a tak sme boli aj celkom prichystaní, keď sme na druhý deň išli podpísať zmluvu.
Musím sa priznať, že spočiatku som mal z práce opatrovateľa starých ľudí s demenciou dosť obavy a do práce som chodil veľmi nerád. Ba so stresom. Nedokázal som si predstaviť, že túto prácu mám robiť tak dlho, ako sme si predsavzali. Ale prehrýzol som sa cez to a potom som to už začal brať viac ako hoby.
Za celý ten čas, čo sme pracovali v Oaklande, mohli sme spoznávať neustále sa meniace vzťahy medzi kolegami. Bola tu dosť silná separácia Angličaniek od Slovákov, ale boli sme vo väčšine a tak tu miestami znela viac slovenčina ako pôvodný jazyk. Hlavným znakom našich anglických kolegýň bola pretvárka a faloš. Pred tvojimi očami sa správali milo a za tvojím chrbtom ťa ohovárali a klebetili. Bolo to smutné, pretože nikto si nemohol myslieť, čo berú vážne a čo len aby sa nepovedalo. Tak sme im vôbec nedôverovali a radšej som neustále držal jazyk za zubami, akoby som sa im mal zdôveriť s niečím osobným. Najhoršie bolo, že ryba smrdí od hlavy a tak najväčšie zlo neraz vychádzalo z priamo z vedenia.
Druhá vec bola peniaze, ktoré sme tu dostávali za svoju prácu. Akosi po odchode Michala so Žanetkou sme sa ocitli na nočných a Monika bola dokonca vedúcou smeny. Avšak peniaze sme dostávali také isté, akoby sme pracovali počas dní. Víkendy ani nočné neboli nijakým spôsobom zvýhodňované a to nám postupne začalo prekážať, lebo sme v práci trávili každý víkend. Proti rozpisom služieb sme nemohli protestovať, ináč by sme namali dostatok hodín. Bol to začarovaný kruh.
Ďalšou vecou boli aj vzťahy medzi Slovákmi samotnými. Musím priznať, že sme neboli o nič lepší od Angličanov. Tiež sme sa napádali, vrážali si dýky do chrbtov a nikdy sme sa nepostavili jeden za druhého. Po čase sa tu zmenili ľudia, ale nebolo to o nič lepšie. Preto sme sa rozhodli s Monikou zbaliť a skúsiť šťastie niekde inde. A môžem povedať, že sme spravili dobre.
Musím sa priznať, že spočiatku som mal z práce opatrovateľa starých ľudí s demenciou dosť obavy a do práce som chodil veľmi nerád. Ba so stresom. Nedokázal som si predstaviť, že túto prácu mám robiť tak dlho, ako sme si predsavzali. Ale prehrýzol som sa cez to a potom som to už začal brať viac ako hoby.
Za celý ten čas, čo sme pracovali v Oaklande, mohli sme spoznávať neustále sa meniace vzťahy medzi kolegami. Bola tu dosť silná separácia Angličaniek od Slovákov, ale boli sme vo väčšine a tak tu miestami znela viac slovenčina ako pôvodný jazyk. Hlavným znakom našich anglických kolegýň bola pretvárka a faloš. Pred tvojimi očami sa správali milo a za tvojím chrbtom ťa ohovárali a klebetili. Bolo to smutné, pretože nikto si nemohol myslieť, čo berú vážne a čo len aby sa nepovedalo. Tak sme im vôbec nedôverovali a radšej som neustále držal jazyk za zubami, akoby som sa im mal zdôveriť s niečím osobným. Najhoršie bolo, že ryba smrdí od hlavy a tak najväčšie zlo neraz vychádzalo z priamo z vedenia.
Druhá vec bola peniaze, ktoré sme tu dostávali za svoju prácu. Akosi po odchode Michala so Žanetkou sme sa ocitli na nočných a Monika bola dokonca vedúcou smeny. Avšak peniaze sme dostávali také isté, akoby sme pracovali počas dní. Víkendy ani nočné neboli nijakým spôsobom zvýhodňované a to nám postupne začalo prekážať, lebo sme v práci trávili každý víkend. Proti rozpisom služieb sme nemohli protestovať, ináč by sme namali dostatok hodín. Bol to začarovaný kruh.
Ďalšou vecou boli aj vzťahy medzi Slovákmi samotnými. Musím priznať, že sme neboli o nič lepší od Angličanov. Tiež sme sa napádali, vrážali si dýky do chrbtov a nikdy sme sa nepostavili jeden za druhého. Po čase sa tu zmenili ľudia, ale nebolo to o nič lepšie. Preto sme sa rozhodli s Monikou zbaliť a skúsiť šťastie niekde inde. A môžem povedať, že sme spravili dobre.
Komentáre