Náš prvý výlet autom
Bolože to slávy, keď sme konečne mali deň voľno a hoci nebolo práve najkrajšie počasie, zostali sme pevne rozhodnutí, že nastúpime na anglické cesty a vydáme sa smerom na Salisbury a Stonehenge. Bolo dosť veter
no a sychravo, ale vytýčili sme si celkom zaujímavú trasu. Nejako sme sa preblúdili cez Salisbury a jeho veľa kruhových objazdov a prvou zastávkou bol hrad Old Sarum. Nezostalo z neho príliš veľa. Iba ruiny, ktoré prešli akou-takou rekonštrukciou a stará sa o ne organizácia English Heritage. Na tomto kopci upraveného do oválneho valu kvôli fortifikácii ležalo pôvodné Salisbury. Osídlenie tohto kopca je datované už 3000 rokov pred Kristom a Old Sarum sa spomína aj v najstarších dokumentoch o Anglicku. Bolo to opevnenie na križovatke dvoch obchodných ciest a rieky Avon. V roku 1069 tu Normani vystavali hrad. Zhruba o dvadsať rokov neskôr postavili kúsok od hrad aj katedrálu. V roku 1217 však Old Sarum začali opúšťať jeho obyvatelia a presťahovali sa do svojich nových rezidencií v New Sarume teda Salisbury. Neskôr aj hrad a katedrála boli rozobraté, aby sa kamene použili na stavbu novej katedrály v Salisbury.
Pokračovali sme na Stonehenge. Kto by nepoznal túto svetoznámu stavbu? Opradená mnohými legendami a vedeckými p
ublikáciami, na čo asi tak slúžila. Je to však fascinujúce miesto, ktoré som vždy túžil vidieť a konečne sa mi to podarilo. Čas bol však mizerný a tak som si ho nevychutnal skutočne naplno. Nevstúpili sme však do ohradeného priestoru, lebo by sme zaplatili len za to, čo môžeme vidieť aj spoza plota.
Neďaleko od tohto kamenného kolosu sa nachádza podobná stavba postavená z dreva Woodhenge. Samozrejme drevo nepretrvalé také veky ako kameň a tak už len akési betónové stĺpiky zobrazujú, kde boli pôvodné drevené koly z neolitickej doby praveku. Woodhenge bol identifikovaný v roku 1925 Alexandrom Keillerom po archeologických výskumoch v tejto oblasti. Táto drevená stavba sa veľmi podobá Stonehengu a zrejme plnila aj rovnakú funkciu.
Našou poslednou zastávkou bolo mestečko Amesbury. Pre mňa sa stalo známe vďaka skladbe od skupiny Asonance Čarodějnice z Amesbury, avšak po žiadnej čarodejnici sme tam stopy nenašli. Aspoň sme sa po ňom trochu poprechádzali. Nič moc, takže to ako turistickú ob
lasť neodporúčam. Pozreli sme si v ňom farský kostol, ktorý bol otvorený pre verejnosť. Dostali sme tam také informačné letáčiky a podľa nich sme postupovali v prehliadke a sadli sme si do miestného vyžieraku na pikantné kuriatko. Zasa sme sa riadne najedli! Amesbury dostalo meno zrejme podľa vodcu rímsko anglického odporu voči Sasom v piatom storočí Ambrosiusa Aurelianusa. Uchýlil sa tu s ďalšími vzbúrencami do pevnosti, ktorá tu v tom období stála. Mesto je spojené aj s artušovskou legendou, že tu bol kláštor, v ktorom našla svoj odpočinok Guinevera. V roku 2002 bol v Amesbury nájdený hrob s pozostatkami človeka z mladšej doby bronzovej. Dostal meno Amesburský lukostrelec alebo Kráľ Stonehengu.
no a sychravo, ale vytýčili sme si celkom zaujímavú trasu. Nejako sme sa preblúdili cez Salisbury a jeho veľa kruhových objazdov a prvou zastávkou bol hrad Old Sarum. Nezostalo z neho príliš veľa. Iba ruiny, ktoré prešli akou-takou rekonštrukciou a stará sa o ne organizácia English Heritage. Na tomto kopci upraveného do oválneho valu kvôli fortifikácii ležalo pôvodné Salisbury. Osídlenie tohto kopca je datované už 3000 rokov pred Kristom a Old Sarum sa spomína aj v najstarších dokumentoch o Anglicku. Bolo to opevnenie na križovatke dvoch obchodných ciest a rieky Avon. V roku 1069 tu Normani vystavali hrad. Zhruba o dvadsať rokov neskôr postavili kúsok od hrad aj katedrálu. V roku 1217 však Old Sarum začali opúšťať jeho obyvatelia a presťahovali sa do svojich nových rezidencií v New Sarume teda Salisbury. Neskôr aj hrad a katedrála boli rozobraté, aby sa kamene použili na stavbu novej katedrály v Salisbury.Pokračovali sme na Stonehenge. Kto by nepoznal túto svetoznámu stavbu? Opradená mnohými legendami a vedeckými p
ublikáciami, na čo asi tak slúžila. Je to však fascinujúce miesto, ktoré som vždy túžil vidieť a konečne sa mi to podarilo. Čas bol však mizerný a tak som si ho nevychutnal skutočne naplno. Nevstúpili sme však do ohradeného priestoru, lebo by sme zaplatili len za to, čo môžeme vidieť aj spoza plota.Neďaleko od tohto kamenného kolosu sa nachádza podobná stavba postavená z dreva Woodhenge. Samozrejme drevo nepretrvalé také veky ako kameň a tak už len akési betónové stĺpiky zobrazujú, kde boli pôvodné drevené koly z neolitickej doby praveku. Woodhenge bol identifikovaný v roku 1925 Alexandrom Keillerom po archeologických výskumoch v tejto oblasti. Táto drevená stavba sa veľmi podobá Stonehengu a zrejme plnila aj rovnakú funkciu.
Našou poslednou zastávkou bolo mestečko Amesbury. Pre mňa sa stalo známe vďaka skladbe od skupiny Asonance Čarodějnice z Amesbury, avšak po žiadnej čarodejnici sme tam stopy nenašli. Aspoň sme sa po ňom trochu poprechádzali. Nič moc, takže to ako turistickú ob
lasť neodporúčam. Pozreli sme si v ňom farský kostol, ktorý bol otvorený pre verejnosť. Dostali sme tam také informačné letáčiky a podľa nich sme postupovali v prehliadke a sadli sme si do miestného vyžieraku na pikantné kuriatko. Zasa sme sa riadne najedli! Amesbury dostalo meno zrejme podľa vodcu rímsko anglického odporu voči Sasom v piatom storočí Ambrosiusa Aurelianusa. Uchýlil sa tu s ďalšími vzbúrencami do pevnosti, ktorá tu v tom období stála. Mesto je spojené aj s artušovskou legendou, že tu bol kláštor, v ktorom našla svoj odpočinok Guinevera. V roku 2002 bol v Amesbury nájdený hrob s pozostatkami človeka z mladšej doby bronzovej. Dostal meno Amesburský lukostrelec alebo Kráľ Stonehengu.
Komentáre